Chceš patriť k ľuďom, ktorí neodolajú plávaniu v priehľadnom jazere počas zimných dní? Otužovanie je úžasný zážitok a dnes ti ponúkam môj príbeh…
Marianka, vylez z tej vody!
Síce som mala odvtedy veľmi dlhú pauzu, pravda je, že som otužovať začala už ako malé dievčatko. Už vtedy som nebola ochotná vyliezť z vody, nech bola akokoľvek studená. Mamina vtedy na mňa z brehu kričala „Marianka, vylez z tej vody! Už máš fialové ústa, musí ti byť zima“, no naspäť odznelo – cez fialové ústa „nie je mi zimaaa“ a ďalej som sa spokojne čľapkala nehľadiac na volanie. Odvtedy uplynulo už veľa rokov a snáď mi to už aj odpustila 🙂
Užívam si čisté prázdne pláže
Odvtedy som v studenej vode dlhšie nebola. Je to však už štvrtá sezóna, odkedy otužujem pravidelne a som rada, že som sa k tomuto zdravému zvyku vrátila. Užívam si čisté, prázdne pláže na jazerách a rovnako tak čistú vodu, ktorá s postupujúcou zimou ponúka stále väčší zážitok. Najväčšia radosť je to počas zimnej dovolenky, keď objavíme nové krásne miesto.
Nikdy nechodím na jazero sama
Otužovanie sa stáva stále obľúbenejším koníčkom. Som tomu rada, lebo je to ozaj zdravé. Bolesti pohybového aparátu a pocit zmrznutosti už nemávam. Je známe, že žena ma v zime studené ruky, nohy, zadok a nos 😀 Bývala to pravda aj u mňa – už nie je. Na jazero však nikdy nechodím sama. Chlad môže byť zradný a vždy je dobré mať pri sebe ďalšieho človeka.
Okrem iného sa vieme podporiť a vzájomne si potvrdiť aká je voda teplá…
Chce to však prípravu
Raz som dostala otázku, kedy začínate sezónu? Pravda je taká, že my už v lete. Koncom augusta, keď si poslední letní dovolenkári užívajú svoje miesto na slniečku, my svoju kúpaciu sezónu len začíname. Naše otužovanie tak začína pozvoľne a telo si postupne privyká na stále sa znižujúcu teplotu. Zámerne nehovorím „studenšiu vodu“ – ona sama o tom nevie a pre mňa studená nie je. Ak by bola, nevliezla by som do nej predsa 🙂 A to je celé kúzlo zvládnutia chladu. Všetko je to o hlave, ktorá nám dáva signály, čo ešte áno a kedy už nie… A takto sa minimálne raz do týždňa vyberieme zaplávať si a vždy s nadšením očakávame, koľko stupňov nám teplomer vo vode oznámi.
Ako teda na to?
Ako prvé – treba urobiť priestor v ľade… ale nie, táto fotka je skôr úsmevná z obdobia kedy začala voda prvý raz pred rokom zamŕzať a ja po kolená vo vode rozrážam ľad… musím však priznať, že s prvým ľadom to nie je sranda – dokáže byť vcelku ostrý a tak túto časť „práce“ prenechám môjmu chlapovi, ktorý je skúsenejší a predsa len tá detská radosť, keď ľad rozráža, stojí za to.
Ale späť k téme. Ako teda na to, aby človek dokázal v postupujúcom zimnom období otužovať a užívať si to? Prvé, čo je dôležité, je fakt, že tá voda studená nie je. Nech si povie kto chce čo chce, ja viem svoje. Ak už je chladnejšie počasie, zvyknem sa pred vstupom do vody trošku zahriať športom. Či už si pobehám, alebo urobím pár drepov, je to veľmi efektívne. Do vody vstupujem pozvoľne. Nie veľmi pomaly avšak neskočím do nej ani po hlave. Ak mám pocit, že je to veľká výzva, začnem pomaly zhlboka dýchať a každý ďalší krok pri vstupe urobím s riadeným výdychom. Nuž a keď už som vo vode, mám dve možnosti. Buď ostať na mieste bez pohybu a o chvíľku vznikne kolo mňa „teplotná krusta“ (moje telo zohreje vodu tesne okolo mňa), alebo začnem plávať. Spočiatku rýchlejšie (avšak s pomalým dychom) a následne, keď sa stáva voda veľmi príjemnou, môžem spomaliť. Takto som sa to naučila pred pár rokmi a pekne to funguje. Aj keď musím priznať, že ja tie dva spôsoby kombinujem…
Do vody s nadšením, z vody šťastní
Keď už je v kalendári ozaj vysoký dátum, môže nás prekvapiť ešte jedna vec. Vlezieme do vody a po zopár sekundách začneme cítiť milión malých ihličiek na svojej pokožke. Toto je moment, kedy viem, že moje telo funguje na plné obrátky… Pri otužovaní dodržiavame jednu zásadu – koľko stupňov má voda, toľko je maximálny počet minút, čo v nej strávime.
Avšak reakcia tela nie je iba o spomínaných ihličkách. U mňa sa niekde uprostred pobytu vo vode začne po tele rozlievať silný pocit šťastia. Nech je počasie akékoľvek, vždy je pre mňa krásne, voda úžasná a svieža a ja si to nadšenie udržím dlho ešte potom, čo sme jazero opustili. Pravdaže pobytom vo vode strácajú naše telá po troške zo svojho tepla a tak máme v zime vždy pripravenú termosku s čajom a On Guard guličky od dōTerra. Nič viacej nám netreba, pretože tieto dve veci nás krásne zvnútra prehrejú.
Všetko má svoje pro i proti
Ako tak píšem, začínam mať pocit, že tvorím ódu na radosť zo zimného plávania. Áno, aj po pár rokoch pociťujem veľké nadšenie, no uznávam, že to má u mňa aj svoje nevýhody… Sú presne dve – prvá je, že mi je v lete ozaj veľmi teplo, druhá je, že ma prestalo v lete baviť chodiť sa kúpať, lebo mám pocit, že sa kúpem v teplej polievke. Verím však, že tento pocit nemá každý a teda nikoho neodradím… A či sú ešte nejaké proti? Pre mňa nie. Aj dnes sme sa boli pozrieť na jazero. Voda mala kolo 12 stupňov, svietilo slniečko a pre mňa to bolo dokonalé nedeľné ráno.